Príhovor
Vážené dámy a páni, milí hostia!
Pripadla mi táto milá povinnosť, aby som vás privítal na oslave 70. výročia osídlenia Hrušova našimi predkami z Novej Lehoty - Doliny, Hrádku a Lúky.
Každý sa iste čudujete, ako rýchlo preletelo tých 10 rokov od minulej oslavy. Áno, všetci máme o 10 rokov viac.
Čas nezastavíme.
Ja dnes chcem poďakovať všetkým, ktorí pred 70. rokmi opustili svoje domovy a prišli sem na Dolniaky.
Musím oceniť ich hrdinstvo v boji za slobodu v 2. svet. vojne i v SNP a odvahu ísť do neznáma. Cítim povinnosť povedať, že pre nás, svojich potomkov podstúpili veľké riziko. Ich zásluhy v boji za slobodu nášho národa sú veľké. Veď ich silná vôľa prekonala strach a zakrátko z opusteného majera vybudovali peknú osadu.
Chcem vysloviť uznanie aj vtedajším obyvateľom susedných obcí, že našim predkom pomáhali.
Zo spomienok mojich rodičov viem, že sa chodili pozerať na krásne obrobené polia. Prijali našich za susedov, lebo zistili, že sú to usilovní a čestní ľudia. Nám, ktorí sme sa z rôznych dôvodov odsťahovali z Hrušova, ostane navždy miestom, kde sme strávili radostné detstvo, aj keď sme museli pomáhať svojim rodičom na poli aj v domácnosti. Našim rodičom treba vrúcne poďakovať za to, že nás vychovali, umožnili nám vyštudovať. Vytvorili pre nás domov, kde sa radi vraciame.
Boli roky, keď nás v škole sedelo plno. Všetci sme našli uplatnenie v živote. A to je výborná vizitka, že aj z malej osady môžu vyjsť do sveta úspešní ľudia. O statočnej práci, kultúrnom žití, o krásnych ľudských hodnotách, o pomoci jeden druhému pri rôznych príležitostiach by som mohol ešte dlho hovoriť.
Snáď aj vo vás zostalo, to niečo čo ja nosím stále v sebe, že domov je pre mňa Hrušov. Radi sa sem vraciame, lebo dobrých ľudí tu stretáme. Dnešný slávnostný deň nám bude pripomínať knižka HRUŠOV včera a dnes 1946-2016.
Všetko čo sme stihli sme do nej s láskou zapísali, aby sme sebe aj svojim potomkom pravdu o našich predkoch zachovali. Dúfam, že vás naše dielo zaujme. Lebo všetci sme tvorcami dejín a tie si musíme zapísať a chrániť.
Na tomto kúsku zeme nám rodičia vytvorili raj,
aby sme nikdy neopustili tento kraj.
Neprestanem hľadať v rodnom jazyku slovo,
ktoré zdvihne váhu pravdy, aby naša oslava, bola tým najľudskejším darom, ktorý možno dať.
Ďakujem!
V duši kdesi každý z nás,
dedinku drahšiu nad ostatné nosí,
dvor, kde sa mihol jeho detstva čas,
tieň stromu v tráve plnej rosy.
A každý z nás, raz za čas,
odsunie preč všetky povinnosti
vráti sa domov pohladiť ruky svojej matky.
Pozdravte všetci svojich blízkych
a šírte dobré meno Hrušova,
veď tu máme všetci kus svojho domova.
Ďakujem za pozornosť!